Raz - dva - tri a otočka, raz - dva - tri ... Chacha, polka či jive ... Hodiny počítania krokov, neustáleho pozerania sa na naše nohy, ktoré nechceli poslúchať a zistenia, že sme úplne mimo rytmu. To všetko sme zažívali počas 20 tanečných hodín, s ktorými sme začali na konci marca. Spolu s pánom Ondrejom Talárom sme sa naučili 5 štandardných a 5 latinsko-amerických tancov. Ako s prvým sme sa popasovali s waltzom (anglickým valčíkom) a viedenským valčíkom. Teraz sú to pre nás veľmi jednoduché tance, v porovnaní s quickstepom alebo jiveom, ale vtedy to bola pre nás veľká výzva. Hlavne čo sa týka dievčat. Tancovanie na „neuveriteľne“ vysokých podpätkoch vážne nie je maličkosť. A nie je to ani také ľahké, ako to na prvý pohľad vyzerá. Postupne sme sa zdokonaľovali a teraz si môžeme povedať, že vieme aspoň základy niektorých tancov.
Dňa 6. júna 2014 o 17.30 to konečne vypuklo. My, tohtoroční deviataci, sme slávnostne ukončili výučbu spoločenských tancov Venčekom. Na začiatku to boli veľké stresy z toľkého množstva ľudí, ktorí sa pozerali uprene na nás a sledovali každý náš pohyb. Po slávnostnom príhovore, pri ktorom nezostalo asi ani jedno oko suché, a po srdečných slovách pani riaditeľky sme ukázali naše nacvičené tance a konečne z nás opadla tréma. Pri programe, ktorý sa skladal z troch častí, sme sa zabavili aj napriek menším komplikáciám. Naši hostia si vypočuli pieseň „Somebody that I used to know“ v podaní Valentíny Brejčákovej a Evy Talárovej. Spomienkové video nám pomohlo rozpamätať sa i na prvý ročník a spolu s našimi pani učiteľkami a učiteľmi sme si zrekapitulovali celé pôsobenie na našej základnej škole. No a práve belgickým tancom, ktorý bol bodkou za naším programom sme rozprúdili skvelú zábavu. Samozrejme, nemohli sme zabudnúť zvoliť si svoju venčekovú kráľovnú a venčekového kráľa. Kráľovnou nášho večera sa stala Valentína Brejčáková a kráľom Michal Mikula. Najlepšou časťou večera bola určite pre všetkých voľná zábava. Každý tancoval s každým a bolo úplne jedno či je to učiteľ, rodič alebo rovesník. Nikto sa nepozeral nato, či sa s dotyčným rozprával aj v škole. Na tomto mieste a v tomto čase sme na všetko zabudli. Náš venček sa nám hlboko vryl do pamäti a určite naň nikdy nezabudneme!
Timea Rizikyová, 9. B