Deň 28. október je pamätný deň v histórii nášho národa. Pár dní predtým, presne 25. 10. 2021, sme si tento deň pripomenuli spomienkou slávnosťou v Parku M. R. Štefánika. Naša základná škola mala tú česť zúčastniť sa na tejto slávnosti a slávnostným príhovorom prihovoriť sa prítomným občanom nášho mesta. Slávnostný príhovor si deviataci pod vedením p. učiteľky Tunegovej zodpovedne pripravili a Lukáš Iliaš, žiak 9. B triedy, ho slávnostne predniesol na tejto slávnosti.
Vážení prítomní,
o pár dní, presne 28. októbra, si pripomenieme významnú udalosť v dejinách nášho národa. V tento deň pred 103 rokmi v roku 1918 vznikla Československá republika. Prvý samostatný štát Čechov a Slovákov, ktorí sa konečne po storočiach stali samostatným štátoprávnym celkom. Táto udalosť značne zmenila život našich predkov, no zmenila i ďalší vývoj našej krajiny.
Možno si mnohí kladú otázku, prečo by sme sa mali venovať tejto udalosti aj po 103 rokoch, veď už takmer 30 rokov sme úplne iným štátom, samostatnou Slovenskou republikou? Prečo by nás to malo zaujímať práve nás mladých?
Práve my, mladí ľudia, naša generácia, by sme mali poznať históriu svojho národa, pretože sa z nej môžeme poučiť. Nevieme, aké útrapy museli prežiť naši predkovia. Neboli sme priamymi účastníkmi týchto udalostí, poznáme to len z hodín dejepisu, historických prednášok či rozprávaní našich starých rodičov. A mali by sme im viac načúvať, pretože častokrát zabúdame na to, aká je história a jej poznanie pre nás dôležité.
Aj vznik prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov je takou udalosťou, pretože ak by nevznikol tento spoločný štát, nemohli by sme byť ani v neskoršom období uznaní za samostatný štát. O vznik Československej republiky sa zaslúžili naše mnohé významné osobnosti tej doby - najmä generál a vojnový pilot Milan Rastislav Štefánik a Tomáš Garrigue Masaryk, ktorý sa stal aj prvým prezidentom Československej republiky. Vďaka ním a zahraničným spojencom - Francúzom, Britom, Talianom či Američanom a ich intervenciám, by Československá republika nevznikla.
Začlenenie Slovákov do tohto štátu však nebolo jednoduché. Maďarská vláda sa len veľmi neochotne vzdávala svojej nadvlády z čias Rakúsko-Uhorska nad nami. Boli sme neustále pod tlakom a obmedzovaním maďarskou vládou, ktorá nielenže nerešpektovala Martinskú deklaráciu, ale dokonca nechala na Slovensku svoje vojsko, žandárov a štátnych úradníkov.
Vyhlásením Československej republiky Maďari strácali vplyv na život našich predkov a len veľmi pomaly sťahovali svoje jednotky späť na svoje územie. Koncom roka 1919 boli všetky maďarské jednotky nakoniec úplne nahradené československými armádnymi jednotkami a naša prvá Československá republika bola konečne oslobodená spod maďarskej nadvlády a utláčania.
Začať budovať niečo nové, chce veľkú odvahu. A my dnes môžeme byť len vďační za odvahu našich predkov, ktorí neváhali urobiť tento odvážny krok. Veď dnes sa nemusíme báť rozprávať vo svojom materinskom jazyku, vzdelávať sa v ňom, myslieť a dennodenne ho používať. To čo bolo za čias Ľudovíta Štúra len snom, sa nakoniec stalo skutočnosťou.
No nemali by sme ani po toľkých rokoch zabúdať na tisícročný maďarský útlak a ako sme sa ho aj vďaka vzniku prvého spoločného štátu Čechov a Slovákov konečne zbavili a vymanili sa spod neho. Napriek tomu by sme nemali na Maďarov zanevrieť a nenávidieť ich, no nemali by sme na túto časť histórie nášho národa zabudnúť.
A preto mi dovoľte, aby som na záver citoval Tomáša Garrigua Masaryka, ktorý povedal:
„Láska k vlastnému národu nemusí a nemá znamenať nenávisť k národu inému.“
Text príhovoru: žiaci 9. A, B
Text: Mgr. B. Tunegová
Foto: MUA Partizánske