Tretí novembrový týždeň sa nesie v duchu antišikany, tak sme sa aj my rozhodli, že sa zamyslíme, či je naše konanie správne a férové voči ostatným.
V utorok sme spravili prostredníctvom školského rozhlasu reláciu o šikane pre všetkých. Miška, Filip a Zuzka, z triedy 8.B, vyzvali všetkých žiakov našej školy, aby trošku pouvažovali, čo to vlastne šikana je, aké sú jej príznaky, a nech sa v prvom rade neboja podeliť so svojimi starosťami s nami, učiteľmi. Veď sme tu pre nich!
Okrem toho na hodine angličtiny Filip odprezentoval svoju prezentáciu na danú tému, poukázal na hrozivé následky šikany, ako aj na to, že nie je hanba sa s tým niekomu zdôveriť. Ako motiváciu použil mená známych osobností (Demi Lovato), ktoré si prešli peklom a teraz podávajú svoje skúseností ďalej a podporujú hlavne deti, aby sa nebáli.
V deviatom ročníku sa samotní deviataci podelili s nami so svojimi skúsenosťami so šikanou a o ich názoroch na túto dosť háklivú tému. Ich konkrétne zážitky a názory si môžete prečítať tu:
„Hlavne na prvom stupni, keď sa pani učiteľka niečo opýtala a ja som vedela odpoveď, nebála som sa prihlásiť a odpovedať jej a keďže sa to stávalo dosť často a mala som samé jednotky, decká ma začali volať bifľoška. Nemali ma radi, lebo som vedela viac ako oni a dosť mi to dávali pocítiť. Zazerali po mne, ohovárali ma, nebavili sa so mnou. Nevidela som nič zlé na tom, že sa nebojím ukázať, čo viem, a stále je to tak. Neučím sa dlho do noci, od rána do večera, ako by si mohli ľudia myslieť. Pravdepodobne sa učím kratšie než väčšina žiakov. Nemôžem za to, že mám gény na učenie a ide mi to. Hocikto iný, ak ťa šikanujú za to, že si šikovnejší než ostatní alebo robíš niečo nezvyčajné, čo ťa baví, nevzdaj sa toho. Pretože to je tá vec, čo ťa robí iným a odlišuje ťa od šedého priemeru. Neskonči s vecou, čo ťa baví, len preto, že si ostatní nemyslia, že je „cool“. Neobklopuj sa i ľuďmi. Nestoja za tvoj čas a kamarátstvo. Ak má byť tvoj kamarát, musí ťa mať rád, takého/takú aký/á si so všetkými tvojimi záľubami, chybami a radosťami. Rob to, čo tebe robí radosť a nenechaj sa ovplyvniť inými. Aj mňa dnes už triede akceptovali, sme kamaráti, aj keď možno občas zafrflú že zase všetko vie, sme v pohode.“
„Môj názor na šikanu je, že je to veľmi zlá vec. Mala by sa trestať, pretože je nefér, keď silnejší robia zle menším a slabším, ktorí sa častokrát nevedia alebo nemôžu brániť. Je veľmi smutné akí zlí dokážu byť ľudia na ostatných.
Nemyslím si, že je zlé keď sa niekto s kamarátmi podpichuje, to je to v rámci srandy. Ja však teraz narážam na iný druh šikany, myslím tým bitky, nadávanie, robenie zle slabším. Myslím, že šikany bude stále viac a viac, pretože väčšina detí sa príliš uzatvára do seba a nepovie o tom svojím blízkym. Rád by som s tým niečo spravil, ale to sa asi nedá. Škoda.“
„Myslím si, že je veľa ľudí hlavne detí šikanovaných bezvýznamne. Deti, ktoré sú šikanované na škole mávajú potom problémy v živote napr. nevedia vyjadriť svoj názor, alebo sa ho boja vysloviť, zajakávajú sa a podobne. Mali by sa s tým niekomu zveriť, pretože sa môže predísť nie len slovným útokom, ale aj fyzickým. Je pravda, že niekedy sa to môže týmto len zhoršiť, ale na druhú stranu sa to môže všetko vyriešiť. Úprimne nechápem ľudí čo takto ubližujú ostatným. Nerobia tým zle iba obeti, ale aj sebe.“
Šikana. Aký pocit vo vás vyvolá toto slovo?
Zľaknete sa?
Vyhnete sa mu?
Usmejete sa?
Zhnusíte sa?
Šikana je v tejto dobe veľmi populárna. Dnes sa stretnete s rôznymi druhmi šikany. Šikana v škole, cez internet,...
Niektorí si myslia, že sú 'cool', keď ubližujú druhým, niektorí na to majú iný, rozumnejší názor.
Tí čo šikanujú cez internet sa niekedy možno cítia horšie ako tí, ktorých šikanujú. Majú veľa 'rečí' ale v skutočnosti by tomu človeku možno nič nevedeli povedať. Ani by sa na neho nedokázali pozrieť. Urážajú ich cez facebook, twitter alebo iné sociálne siete a pritom si neuvedomujú čo všetko tým môžu spôsobiť. Kľudne toho človeka môžu dohnať na psychiatriu. Môže sa začať rezať, piť, predávkovať sa liekmi alebo sa inak sebapoškodzovať. A to je ďalší problém dnešnej generácie, ku ktorému môže dôjsť aj takýmto spôsobom. Niektorým môžu dohnať aj k sebevražde. Je to vážna téma a veľa ľudí, najmä detí tejto generácie si to neuvedomuje. Nevedia ako vážne môžu tomu človeku ublížiť.
Deti, ktoré šikanujú svojich spolužiakov, mladších žiakov školy alebo sa pridávajú, k tým, ktorí šikanujú, ubližujú druhým a niektorí si možno ani neuvedomujú, čo všetko sa môže stať. Čo všetko môžu tým ľuďom urobiť. Ako fyzicky tak aj psychicky.
Keď fyzicky ubližujú iným ľuďom len pre zábavu alebo preto aby sa dostali do 'vysnívanej skupinky' nemôže to byť zdravé. Aké môžete ubližovať ľuďom len tak pre zábavu alebo uznanie. Neuvedomujú si, že toho človeka môžu dohnať až do nemocnice?
Ľudská rasa je najhoršia rasa aká existuje. Najnebezpečnejšia rasa pre ľudí sú oni sami. Ak si ľudia konečne neuvedomia čo robia, tento svet nebude môcť existovať. Ľudia dokážu robiť také zverstvá, nad ktorými iný len krútia hlavou. Niektorí znechutene, niektorí uznanlivo.
Šikana. To je slovo, ktoré je v poslednej dobe veľmi "obľúbené". Obľúbené v tom zmysle, že ho každý používa. Väčšina ľudí/ detí machruje, ako by pomohli niekomu, kto by bol šikanovaný. Aké hrdinstvá by spravili, keby videli, že niekto niekoho šikanuje. No v skutočnosti by väčšina nevedela čo má robiť. Jednak zo strachu, že by sa im niečo stalo, a jednak z toho dôvodu, že z toho šoku nevedia, čo majú spraviť. Sú proste zbabelí. A ja nie som iná, teda ja neviem ako by som reagovala, to nemôže nikto s presnosťou povedať. Veľa ľudí vraví, že šikana je zlá a že vedia aký strach zažívajú šikanovaní ľudia. No nevedia to pokiaľ si to osobne nezažili v koži obete. Nevedia si predstaviť ten strach ísť do školy a ten pocit, keď musíte skrývať svoje modriny a svoju bolesť pred rodičmi, lebo viete že by to bolo ešte horšie. Vedia, že tým, žeby to povedali rodičom a tí by šli do školy a riešili by to, by sa to všetko len a len zhoršilo. Neviem prečo, ale viem si predstaviť aspoň približne ako sa cítia. Možno je to tým, že keď som bola menšia, tak sa mi v našej triede stále niekto posmieval a ja som bola len malinký milimeter od dna. Možno je to tým, že sa viem vcítiť do niekoho, viem si predstaviť ako sa asi cíti. Vtedy ma z môjho "dna" vytiahli moje kamarátky, ktoré si to možno ani neuvedomujú. Ani nevedia ako mi ich kamarátstvo pomohlo. Ale aj tak im ďakujem. A tak si myslím, že jediné riešenie na tento problém šikany je priateľstvo. Ak máte podozrenie, že váš kamarát je obeťou šikany alebo niekto v o vašej triede, okolí, tak ho neodsúďte hneď aj vy. Snažte sa ho spoznať. Niekedy to nejde, ale aj tak sa o to aspoň pokúste! Je lepšie sa aspoň snažiť a pomôcť, ako sa báť a nechať to tak. Snažte sa mu pomôcť sa z toho dostať. Nevyužívajte city druhých k zosmiešneniu, nezosmiešňujte niekoho preto lebo je iný ako vy. Nikto nie je dokonalý ani vy. Moja rada? Nešikanujte. Proste nerobte zo seba tyrana, nebite niekoho preto, že je iný, neposmievajte sa mu za to. Nie je to správne! Nie je to "cool" robiť si z niekoho srandu a ponižovať ho. A preto sa najskôr zamyslite: "Čo by som robil v jeho koži? Ako by som sa cítil?" Myslím si, že nikomu by nebolo príjemné, keby ho zosmiešňovali alebo teda šikanovali. A ak áno, tak to je už potom o niečom inom. V tom prípade by ste sa mali porozprávať s nejakým odborníkom.
Text: Mgr. Alexandra Mekýšová a žiaci deviateho ročníka
