Môj najsilnejší zážitok
Keď som sa dozvedel tému tohtoročnej súťaže Kráľ detských čitateľov, hneď som vedel, o čom budem písať. Najsilnejším zážitkom pre mňa bolo stretnutie s mojou prababinkou. Bola „stará baťovka“ – bývala tu od roku 1943 a na svet priviedla veľa obyvateľov nášho mesta, pretože bola pôrodná asistentka.
Prvé stretnutie s mojou babi, ako sme ju volali, si nepamätám. Bol som bábätko. Keďže som veľmi plakával a rád som sa nechal nosiť na rukách, s babinkou som strávil veľmi veľa pekných chvíľ. Ona ma odmalička volala „dudinček“ a spievala mi krásne uspávanky. Bol som pre ňu vzácny chlapček, keďže ona sama priviedla na svet tri deti a dve jej zomreli ako bábätká. Zostala jej len moja starká, ktorá ťažko ochorela a babinka sa musela spolu s nami o ňu starať.
Vždy sa potešila, keď som za ňou prišiel. Veľakrát som tam zamieril rovno zo školy. Ukazoval som jej zošity a knihy. Ona pritom spomínala na časy, keď chodila pešo do školy a písali na hodinách krasopisu pierkom namáčaným do kalamára. Rád som ju počúval, uvaril som jej kávu, nachystal keksíky, ktoré mala veľmi rada. Spolu s maminou sme im nosili obed. Pamätám si, ako rada ochutnala z každého jedla – zvlášť rada mala fašírky...Keď bola mladšia, rada vyšívala. To som zdedil asi po nej, lebo aj ja rád šijem. Babinka bola veľmi prekvapená, keď som jej na Vianoce vyšil obrúsok. Naše fotky mala vystavené v obývačke, aby nás mala na očiach, ako hovorievala. Kým vládala, chodila o paličke aj von na prechádzky a na malé nákupy. Rád som ju sprevádzal, najmä na tržnicu. Vždy sme stretli veľa ľudí, ktorí ju zdravili. A ja som bol hrdý na to, že je to moja babi!
Zdravie sa zhoršilo aj mojej babinke, aj starkej a tak k nim začala chodiť aj teta opatrovateľka. Babi si na ňu hneď zvykla, lebo ju sama priviedla na svet a poznala celú ich rodinu. Vždy povedala: „Len aby som vládala na nohy!“ Lenže jedného dňa jej nohy prestali „slúžiť“...Pamätám si, ako večer zazvonil telefón a mamina s ocinom išli za ňou na dom. Keď ju ani oni dvaja nedokázali postaviť z kresla, mamina zavolala záchranku. Tá babinku odviezla večer do nemocnice. Na druhý deň sme ju išli pozrieť. Ležala v nemoničnej izbe akoby jej ani nič nebolo. Robili jej všelijaké testy a vyšetrenia, ale nevládala stáť. Po týždni prišla domov a ja som sa veľmi tešil. Strávil som pri nej viacej času, ako doma. Jej zdravotný stav sa začal zhoršovať, slabol jej hlas. Dával som jej piť z pohára so slamkou, podopieral som ju vankúšikmi. Robil som to rád a s láskou. Vtedy som mal za sebou aj súťaž Mladý zdravotník, z čoho mala babi radosť. Nevadilo mi ju kŕmiť, pomáhať mamine umývať a prebaľovať ju. Veď som jej vracal to, čo mi ona dávala ako malému.
Keď už potrebovala celodennú starostlivosť, našli sme penzión, kde strávila krátky čas. Pamätám si na deň, keď sme sa chystali za ňou. Mamine zazvonil mobil a....Oznámili nám, že babinka zomrela. Ja som sa hned rozplakal, pretože som vedel ,že nikoho iného, ako bola ona, tu už nemám. Rodičia išli za ňou, vybavovali pohreb a ja so sestrou sme museli byť u starkej. Boli sme tam do večera a potom sme išli domov. Nemohol som zaspať, lebo aj v posteli som plakal. Nechcel som uveriť, že sa to stalo. Na druhý deň som si priniesol veci po babinke, aby som ju mal stále pri sebe.
Deň pohrebu si napriek všetkej bolesti dobre pamätám. Bol to môj prvý pohreb v živote deväťročného dieťaťa. Prišli sme tam ako prví aj s jej opatrovateľkou. Hneď ,ako som ju uvidel, som sa rozplakal.Onedlho prišiel aj autobus . A začal obrad. Keď bolo treba vyniesť rakvu, ako posledný som babinku objal a pobozkal. Keď sa pohreb skončil, chcel som byť sám. Zostal som pri hrobčeku babinkiných detí. Tam sme neskôr vložili urnu s jej popolom a miesto som vyzdobil lupeňmi kvetov ruží, ktoré mala tak rada.
Ruža, ktorú zasadila na záhradke, kvitne dodnes. Vždy, keď tam prídem, ružový krík polievam. Spomeniem si pritom na moju babinku a vidím ju, ako ide o paličke s malou krhličkou a hovorí mi:“Daj tej ružičke vodičku, synáčik!“ Na stretnutie s mojou babinkou nikdy nezabudnem.
Marek Schön (11 rokov, V.B), pripravovala PaedDr. A. Dudová
pozrite si
text a foto: PaedDr. A. Dudová